Keď sa povie „ručne“

Ručná práca by mala znamenať len jedno. Prácu rukami.

Nedávno som čítal článok o obuvníkovi. Novinár písal o tom, ako obuvník šije topánky ručne a že mu na výrobu stačí hoci aj výťah. V celom článku bolo zdôrazňované slovko „ručne“.

A článok mal dosť veľkú čítanosť, veď nečudo. Zhodou okolností tohto obuvníka poznám aj osobne. Bol som u neho v dielni, nie dávno pred tým, než tam zavítali novinári.

Dali nás „dohromady“ moja sestra a jeho žena, ktoré boli kolegyne v jednej firme. Vznikol tak nápad – veď on robí s kožou, aj on robí s kožou, tak môžu robiť spolu. Obaja sme na to pristali, veď spolupráca nemusí byť na škodu.
On sa potešil, že zohnal „tovariša“ so záujmom a ja, že získam novú skúsenosť. Naša spolupráca však skončila skôr, než poriadne začala. Prišiel som k nemu do dielne. Dohodli sme si úkol a pustil som sa do práce, ako som mal vo zvyku. Trvalo to asi hodinu, než som sa rozhodol to ukončiť.

Vykonal som 14 výrobných krokov. Pri jedenástich ma zastavil so slovami:

„Na to sa vykašli, na to je stroj, pozri…“ Šup-šup-vrm, vrzg, bziuk, sssššššium…

a už bolo. Úkon, ktorý by som robil štvrť hodinu, bol prevrčaný za pol minúty. Ocenil by som respirátor, hromada prachu vo vzduchu…

Neviem, čo za človek robil ten rozhovor, ale o ručnej práci máme evidentne rozdielnu predstavu. Je to škoda, lebo tak vrhol nemilé svetlo aj na tohoto obuvníka; videl som prácu viacerých slovenských obuvníkov a tento konkrétny mal robotu rozhodne najlepšiu a najkrajšiu z nich, fakt, všetka česť jeho práci, nemal sa za čo hanbiť. Prečo ale tvrdiť, čo nie je pravda, neviem. Ale nie je to len vec tohto novinára, poznám aj pár kolegov z brandže, čo sa hrdia, že ich výrobky sú omnoho kvalitnejšie, než tie z ázijských farbík, lebo oni robia ručne.

A keď ku nim prídete, zistíte, že jedné, čo robia ručne, je, že ručne obsluhujú stroje. Kože sa dotýkajú len na to, aby ju preložili z jedného stroja do druhého, prípadne prilepili a podržali, kým stroj zošije… Ako keby to v tých ázijských fabrikách robili inak…