Jedna dievčina za mnou raz prišla s tým, že má jeden starý opasok, ktorý má veľmi rada, ale zlomila sa jej na ňom pracka. Nuž, áno, dá sa pracka vymeniť, ak to len nebude nejaký super-špeciálny opasok, do ktorého bude pasovať len rovnako super-špeciálna pracka. Nie, nie, to je taký obyčajný. Tak jasné, dá sa.

Asi už tušíte, že mi trvalo pár týždňov, než som zohnal pracku, ktorá by pasovala :). Ale nakoniec sa podarilo, dokonca, povedal by som, k obojstrannej spokojnosti majieľky i mňa.

Život šiel ďalej, práca, záľuby, vzťahy a tak ďalej, až raz sa mi do rúk dostal ozajstný skvost. Kamoš ma oslovil s tým, že má doma starý opasok, ktorý sa začína trhať, ale že má peknú pracku.
Nuž, tak určite nie je to problém, treba doniesť a pozriem sa na to. Netrvalo dlho a do rúk sa mi dostala naozaj veľmi pekná pracka.

Z časti kovová, z časti drevená. Patina a zašednutosť od častého, roky trvajúceho používania, dávali tejto pracke mimoriadne pekný vzhľad. Vôbec mi neprekážalo, že pracka má atypickú šírku a že som prehováral pána v telefóne asi pol hodinu, aby bol ochotný takto široký pásik kože mi poslať. Aj farba celkom sadla k tomu drevenému kúsku.

Občas človeka potešia maličkosti. Táto pracka bola jednou z nich. Pavol G. Biely