Renovácia vojenského opasku

„Veď viete, to je taký, čo boli tie vojenské…“

Hm. Neviem, nebol som na vojne. Ale človeka poteší príležitosť povedať si občas aj že je na niečo primladý. Lebo zvyčajne to býva opačne.

No ale, napokon aj tak cestoval starý opasok ku mne, takže nakoniec nehrala žiadnu rolu absencia niekoľkomesačnej „pakárne“, ako vojenčinu často nazývajú tí, čo ju absolvovali. Obzvlášť tí z generácie, pre ktorú nebolo povinných 6 mesiacov, ale dva roky.

Do schránky mi pár dní na to prišiel balíček. A v ňom zaujímavý, roky vetrom-dažďom-nosením skúšaný opasok. Kovová pracka s vyobrazením leva a pás kože, s tak zúfalo ošúchanou farbou, že som ju už ani nevedel identifikovať.

Vždy ma najviac baví to neznámo, ktoré ma čaká, keď dačo treba reparovať, so zachovaním niečoho pôvodného.  V tomto prípade mala ostať pôvodná pracka a zapínanie. Meniť bolo treba kožu. Veď nečudo.

Zrezať správnu šírku koženého pásu nebol žiadny problém. Rovnako ani zaobliť jeho koniec,vyznačiť a vysekať dierky, či zrezať hrany.

Kreativitu som musel zapojiť až na druhom konci. Totiž, je to celkom zaujímavo vyriešená pracka. Samotná pracka sa umiestni na opasok podľa obvodu pásu do príslušných dierok. Ale druhý koniec pracky nie je o pracku prišitý ani prinitovaný. Namiesto toho je na pracke háčik a na konci opasku spravené také očko. Je to fajn, lebo sa to dá zároveň nastaviť a zároveň sa to dá rýchlo odopnúť. Určite to človek ocení aj v iných prípadoch, než len pri pokazenom mlieku v káve.

Keď som opasok dokončil a volal som zákazníkovi, povedal, že našiel doma ešte jednu takú pracku a že by som mohol spraviť opasok aj do tej.
Tu už bolo treba improvizovať, lebo okrem samotného opasku som musel vyriešiť aj to očko na jeho konci, ktorým sa pripne o pracku. Vyriešili sme – na jednom som použil pôvodný háčik, na druhý som vyrobil niečo podobné z pevného drôtu.

Ďakujem za príležitosť robiť opäť niečo nové! A nech slúžia aspoň toľko rokov, ako doteraz!

P.G.Biely