Množstevné zľavy. Pri ručnej práci len ťažko

 

Na úvod treba povedať, že je zásadný rozdiel v koženom opasku a v koženom opasku. Jeden kúpite v butiku u Karola za desať evri v akcii, druhý kúpite cez internet u Dušana na mieru za takmer štyri krát toľko.

Je to preto, lebo Karol je obchodník a Dušan remeselník, výrobca.

Ako je to u Karola

Karol kúpi v na poľských trhoch opasky na stovky kusov po tri eurá za kus. Ich pôvod je objektívne nejasný. Pri najlepšom ich vyrábajú komplikované mašiny obsluhované hladnými deťmi niekde v krajinách, ktoré nazývame tretím svetom.  Keď u Karola kúpite opasok, nekŕmite tieto hladné deti, ale toho nenažraného chlapíka, čo ich kontroluje z pohodlia svojho mercedesu. le späť k opaskom. Dovážajú sa časť cesty možno aj na somároch cez Pakistan, cestami necestami, nakoniec ich niekto prepašuje do Turecka.

Môj kamoš Tóno mi vravel, ako po strednej škole hľadal svoje miesto v spoločnosti a jednou z ciest, ktorú skúšal, bola cesta vodiča MKD. Vrámci svojich povinností mal pár krát cez Turecko viezť kamión plný tovaru. Na otvorených priestranstvách ďaleko od najbližších dedín či miest pred sebou zbadal na ceste stádo oviec, ktoré tam nahnali pastieri. Zastavil, aby mohli prejsť. Ale neprechádzali. Kým stál, prišli k nemu pastieri vybavení samopalmi a vyrabovali mu príves. S plnými gaťami pokračoval ďalej bez tovaru. Pri tej príležitosti pochopil význam kovových konštrukcií prirobených na väčšinu diaľkových kamiónov, ako aj význam držania strelných zbraní u ostatných kolegov. Takýto tovar sa potom predáva načierno a v podstate len prejde cez ďalšie ruky, ktoré na ňom zarobia. Ak sa pýtate na to, odkiaľ tí šibnutí džihádisti furt berú prachy na muníciu, vedzte, že možno aj váš lacný opasok zo stánku za 7 eur je možno jeden z ich nábojov.

Tovar ďalej ide cez ďalšie krajiny až do Poľska, kde ho pár firiem prefaktúruje niekoľko krát do Maďarska a späť, možno odpíše DPH-čku a predávajú ho hlboko pod cenu do oficiálnej distribúcie, lebo veď oni už zarobili svoje.

A tak sa opasky ocitnú v stánku na legendárnych poľských trhoch, kde sú tak neuveriteľne lacné, až to pekné nie je. Tam ich Karol kúpi za tri eurá za kus a na Slovensku predáva po, osem, dvanásť eur, lebo veď doba je drahá.

Pri troche šťastia sa opasky síce možno vyhnú Tureckým pastierom a smerujú z fabriky v Indii rovno do veľkoskladov v Beckove, no Tesco si potom od Vás vypýta viac, než Karol. A viete, čo je v oboch verziách celého príbehu podstatné? Vykorisťované deti v Kalkate.

Áno, táto cesta je len jedným z existujúcich extrémov, no vôbec nie z tých najzriedkavejších.  Fakt, že asi len tri z desiatich „kožených opaskov“ v obchodoch sú skutočne z kože, teraz radšej ani nespomínam. Dôležité je, že väčšina peňazí odchádza do zahraničia.

 

Ako je to u Dušana

Dušan navštívi slovenského chovateľa kráv, od ktorého kúpi kožu na bitúnku a je to jeden z dní, počas ktorých má farmár a mäsiar čo jesť a majú čo dať jesť aj svojim deťom. Dušan potom odnesie ju do koželužne v Mikuláši alebo v Bošanoch, kde mu ju vyčinia, za čo zaplatí ďalšie peniaze a tak majú ďalší Slováci čo do úst.

Reálna cena kože na bitúnku je cca 30-50 €. Kým prejde celým procesom a kým je z nej useň, ktorú si Dušan nesie domov, jej cena je asi 300-380 €. Ak má málo škrabancov a poškodení, cena je 400-450 €. Spraví z nej 20-25 opaskov. Ak má málo škrabancov a poškodení, tak 30-35 opaskov.
Potom Dušan vezme vyčinené usne a ručne si ich nareže na pásy. Potom kúpi farby od Slovenského výrobcu, alebo aspoň od oficiálneho importéra výrobkov zahraničného, ale seriózneho výrobcu, ktorý nezneužíva na otrockú prácu deti v treťom svete.

Na Slovensku zlievarenské tradície sú trochu ochabnuté, takže Dušan kupuje pracky zo zlievarne na Morave. Dalo by sa aj z Poľska či cez e-bay, ale…

Ešte treba povedať, že si Dušan kúpi u slovenského inštruktora kurz na programovanie, aby si vedel spraviť web-stránku, alebo si ju rovno kúpi spravenú od iného slovenského programátora, lebo to všetko spolu súvisí a všetko sa premieta do cien. Ale zostávame len pri samotných opaskoch.

Dušan potom z narezaných pásov vyberie tie vhodné a Vy si poviete farbu a obvod pása, vyberiete si pracku. Dušan zo surového koženého pásu spraví opasok.

Jeden koniec upraví pre uchytenie pracky, na druhom v potrebnej vzdialenosti pripraví dierky. Potom opasok nafarbí prvý krát, čo trvá, popravde, asi desať-pätnásť minút. Potom treba asi desať hodín (preto Dušan farbí opasky najmä večer) čakať, kým farba uschne. Potom nasleduje druhý náter a ďalšia pauza, počas ktorej už Dušan na inom mieste reže diely na brašnu a na ďalšom zošíva puzdro na revolver.

Po uschnutí druhého náteru nasleduje umývanie prebytočnej farby – tá by sa Vám inak zachytávala na oblečení. Jednoducho nie vždy vsiakne celá. Liehová by vsiakla, ale Dušan liehové nepoužíva, lebo keď robí všetko ručne, nechce používať ani chémiu.  Ak treba, po umývaní a uschnutí nasleduje tretí náter. Opäť schnutie a opäť umývanie.

Nasleduje lanolín, vosk. Lanolín je otázka asi desiatich minút. Voskovanie, to je polhodinová makačka, skúste si 🙂

No a potom lak, a šitie pracky. To samotné prišívanie pracky trvá asi hodinu.

No a potom je opasok hotový. Dušan Vám k nemu, na rozdiel od Karola, vždy vytlačí poriadnu faktúru a v balíku pošle spolu s opaskom, kam chcete.

Cena kože. Cena pracky. Cena farieb. Cena lanolínu, vosku. Cena krabice. Cena dopravy.

A konečne, cena práce. Malý pokus. Zrátajte si čas popísaný vyššie.  Teraz sa pozrite na Vašu výplatnú pásku a nájdite tam položku „cena práce“. Vydeľte ju počtom hodín, ktoré ste boli v práci v daný mesiac a máte hodinovú sadzbu, ktorú stojíte Vášho zamestnávateľa. A túto sadzbu teraz aplikujte na čas potrebný k výrobe opasku.

Je to len hrubý popis. Ako vravím, nerátam tam ďalšie veci.

Karol môže tovar aj objednať rovno u výrobcu, doba internetu to umožňuje. Indický výrobca s nejasnými kapacitami taký opasok ošetrený bohvie čím a kým pošle za tri eurá. Po preclení je to tri eurá šesť centov. Na to si dá Karol DPH-čku a predáva za 30 eur, prípadne ak si zaplatí miesto v nejakom nákupnom centre, tak aj za 130 eur.

Ak si potom objednáte 30 kusov, Karol Vám ich s radosťou dá za polovicu, alebo hoci aj za štvrtinu. A stále je to pre neho super biznis. Lebo pre neho je to biznis. Nič viac. Tam opasky, tu počítače, hentam kradnuté bicykle… Je to len tovar a biznis.

Ak si objednáte 30 kusov u Dušana, je to rozdiel. Totiž, bez ohľadu na počet kusov, Dušan musí s každým jedným kusom stráviť rovnaké množstvo času a minúť rovnaké množstvo materiálu. Odrátať môže maximálne tak dopravu, tzv. poštovné a balné. Pre Dušana to nie je biznis. Pre Dušana je to totiž celý život.

Staré známe klišé, že kupovaním slovenských výrobkov podporujete slovenskú ekonomiku, je pravdivé. A neplatí to len pri výrobe opaskov. Ale aj pre iných remeselníkov – kováčov-nožiarov, tesárov, výrobcov poctivého nábytku a tak podobne. Lebo vzdávate hold poctivej ľudskej práci.

Tej konkrétnej, kvôli ktorej sa zvykne hovoriť, že šľachtí človeka.