V poslednom čase ma rôzni domáci kutilovia kontaktujú čoraz častejšie a pýtajú odo mňa rady. Preto som sa rozhodol, že využijem príležitosť výroby jedného z puzdier a napíšem o ňom nie len obyčajný informatívny článok.


S pár fotkami, ale pokúsim sa pridať aj pár tipov, na čo si treba dať pozor, keď budete nejaké puzdro na nôž zhotovovať vy sami. Možno práve taký článok časom niekomu padne vhod.

Na svojej stránke, v sekcii venujúcej sa puzdrám na nože, mám napísané, že pokiaľ niekto nemá žiadne konkrétne požiadavky na svoje puzdro, stačí, keď mi pošle nôž a ja spravím puzdro na nôž podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

 

Tento človek do vás vkladá dôveru

Ak Vám niekto niekedy pošle alebo prenechá svoj nôž alebo dýku, aby ste naň spravili puzdro, ako prvé je nevyhnutné si uvedomiť tú najdôležitejšiu vec: tento človek do vás vkladá dôveru.

 

Keď s ľuďmi ohľadom puzdier na nože, a to obzvlášť, komunikujem, pýtam sa na jednu vec. Zdanlivo nesúvisiacu, no pritom podstatnú. A radím vám, pýtajte sa ju aj vy.

Ľavák alebo pravák?

Ľudí takáto otázka väčšinou troch zaskočí, no v zápätí si uvedomia, že je úplne na mieste. A dokonca je dôležitá. Puzdro na nôž, najmä ak sa má nosiť na opasku, nosí človek na tej strane, ktorú ruku má dominantnú. A nepýtam sa to len pri puzdrách na nôž, ale aj pri iných výrobkoch, napríklad pri väčších diároch.

Ľaváci sú zvyknutí na to, že žijú vo svete, ktorý nie je stvorený pre nich, ale pre pravákov; veď si len vezmite napríklad takú banalitu ako numerická klávesnica na počítači a podobne.

Ak spravíte pravákovi puzdro na ľavú stranu, nadšený nebude a zrejme to dá najavo. Ľaváci sú na tú opačnosť tak nejako zvyknutí, ale o to viac „bodov nahráte“, keď im vyjdete v ústrety. Pretože budete jednými z mála.  A to je bonus aj pre nich, aj pre vás.

V tomto prípade zákazník na seba nenechal nijaký iný kontakt, okrem poštovej adresy. Žiaden mail, telefónne číslo. Okrem toho, že mu teraz hotový výrobok nebudem môcť poslať ani kuriérom ani do Balíkomatu (kuriérsky systém mi ani nedovolí vyplniť objednávku bez vyplnenia čísla), ale jedine ako obyčajnú poštovú zásielku (vyššie riziko straty aj cena poštovného – 5,90 € oproti cca trom eurám za kuriéra), ho nemám ako kontaktovať, aby som sa ho priamo spýtal, či je ľavák alebo pravák. Jasné, môžem napísať list a tak podobne, ale chce to čas a cestu na poštu a  potom ďalšie dni čakania na odpoveď, ak sa list napokon aspoň nestratí.

Hrať to na obe strany sa vždy nedá

Pri niektorých typoch nožov sa môžeme tešiť aspoň symetrickému tvaru. Vtedy sa dá spraviť symetrické aj puzdro a to sa dá nosiť na oboch stranách – nôž je tak k dispozícii pre ľaváka aj praváka.

Ako vidíte dýku na fotke, o symetrii tu veľa rečí nezvedieme. Nie len výrazne tvarovaná čepeľ, ešte aj rukoväť je tvarovaná po oblúku. Je to nádherný kus, podľa mňa ručne vyrobený. Symetrické puzdro sa síce spraviť dá aj na takýto nôž; stačí na každú stranu pridať dostatočnú rezervu a spraviť tak puzdro symetrické. Vzhľadom na veľkosť dýky by to však vo výsledku bola skôr brašna, než puzdro.  A to by sa nemuselo stretnúť s pochopením, zvlášť, ak nemáte možnosť konzultácie so zákazníkom.

 

Pozor na čepeľ. Býva ostrá

Keď puzdro tvarom kopíruje čepeľ, treba si dávať pozor na jednu vec – pri vyberaní a vkladaní noža do puzdra si bude, či chcete, alebo nie, ostrie čepele rezať cestu. Veľkosť puzdra musí byť taká, aby ostrie nemalo šancu dostať sa touto cestou k stehu – inak sa puzdro nevyhnutne musí časom rozpadnúť a príčinou nebude jeho používanie, ale vaša chyba. Na to pozor. Niekedy pomôže dať jednu vrstvu kože navyše – ale musíte ju vytvarovať tak, aby čepeľ spoľahlivo držala od stehov.

 

Papier znesie. A šetrí kožu

Ja si v takých prípadoch pomáham kreslením. Načrtnem si tvar noža a postupne ho začnem na papieri obaľovať jednotlivými vrstvami kože. Pomáha to z dvoch dôvodov.

Po prvé – postupne sa objavuje výsledný tvar a máte predstavu o tom, či to bude vyzerať dobre, alebo nie.

Po druhé – pri skúsenostiach s prácou s kožou už na papieri viete odhaliť problematické detaily. Vidíte, čo asi nebude v praxi fungovať, prípadne čo sa vôbec nebude dať vyrobiť, a podobne.

 

 

Začal som kresliť už v troch rokoch. Od vtedy som sa príliš nezlepšil… ?

 

Už pri kreslení mi tu napadla základná vlastnosť puzdra – tvar čepele bude na puzdre priznaný a puzdro bude zhotovené z dvoch častí: úchyt na opasok a samotná pošva.

Samotná pošva bude chrániť a tvarovo kopírovať čepeľ. A tiež bude chrániť rukoväť – aby nedocházdalo ku kontaktu s kovaním zapínania.

Úchyt na opasok bude samostatný kus, pričom pošva sa z neho bude dať vybrať a vložiť opačne.

Nechajte si poradiť

Je dobré, keď máte na dizajn vkus. Alebo, keď vkus nemáte, je dobré, keď to máte s kým skonzultovať. Nezávislý pohľad pomôže. Ak sa vám niečo páči, je možné, že ste jediný. Ak sa to bude páčiť aj niekomu inému, je šanca, že je to skrátka pekné samo o sebe. A to znamená, že sa to pravdepodobne bude páčiť aj zákazníkovi.

Konzultujte dizajn s ľuďmi okolo seba. Pár nestranných tipov a kritických pripomienok vás posunie ďalej, než skúsenosti za zatvorenými dverami.

Tu som dostal napríklad ešte tip, že rukoväť by mohla byť z časti zakrytejšia. Nôž sa tak bude dať pohodlne nosiť nie len na opasku. Keď napríklad idete na turistiku, občas sa presúvate autobusmi. Tam dýka na páse nemusí pôsobiť práve najlepšie. Ale nie je to jediný prípad, kedy môžete dýku s pošvou veľmi jednoducho vybrať a skryť napríklad do batohu. A výhoda je, že nemusíte rozopínať celý opasok  – druhá časť môže zostať na opasku a nikoho nebude rušiť.

Bežne si so zákazníkom vymením aj niekoľko desiatok mailových otázok a odpovedí, než  si definitívne dohodneme podobu puzdra.

Takže ďalšia vlastnosť – plnohodnotné puzdro musí byť už samotná pošva. Takže bude kryť nie len čepeľ s ostrím, ale sčasti aj rukoväť. S tým ide ruka v ruke požiadavka na dizajnový prvok – zdobenie alebo textúra na časti, kde bude rukoväť. Na časti s čepeľou bude výrazný biely steh, a so zákazníkom nemám možnosť riešiť zdobenie. Takže ostáva nenápadná a nevyrušujúca textúra.

Menej je niekedy viac

Sú zákazníci, ktorí si nechajú spraviť puzdro na nôž alebo dýku, ktorú majú v zbierke. Nepoužívajú tie nože, iba sú zberatelia. Prípadne ich používajú len výnimočne. Sú však ľudia, ktorí potrebujú mať nôž so sebou čo najčastejšie a tí ocenia, ak puzdro nie je zbytočne veľké a nemotorné.

Preto je dôležité v priebehu plánovania dizajnu myslieť aj na to, aby sa použilo čo najmenej materiálu. Nejde o šetrenie kožou, ide najmä o praktickosť a šetrenie hmotnosťou a priestorom. Jasné, opasok unesie aj väčšie a ťažšie puzdro. Ak ale idete na túru na päť dní a máte na boku nosiť neustále dýku v puzdre, verte, že vaša (a najmä zákazníkova) chrbtica bude vďačná za každý gram, ktorý nebude musieť niesť. Pri jednostranných zaťaženiach to platí trojnásobne.

Odpad ako základ pri skúšaní

Ja si odkladám všetky kúsky kože, ktoré mi vzniknú ako odpad. Tento odpad potom používam nie len na predbežné zhotovenie zdobenia – kvôli odobreniu, ale aj na to, že „cvične“ vyrobím nejaký výrobok, aby som si overil, či to, čo si na papieri nakreslím,  „to tak bude v praxi fungovať“, alebo či sa to bude dať používať a podobne.

Časom a praxou získate v tejto veci akýsi odhad a nebudete nutne potrebovať všetko vyskúšať, ale vždy je dobré mať po ruke kožený odpad a možnosť vyrobiť nejaký detail cvične.

Pri zachovaní takéhoto postupu vyrobíte puzdro, ktoré nebude mať nič navyše, nebude mu nič chýbať, bude funkčné a použiteľné.

 

Na záver pripájam ešte pár fotografií hotového puzdra na dýku. Ďakujem za váš čas a prajem všetko dobré.

 

P.G.Biely